Námětová laboratoř ukázala kreativitu mladých: Alfa, šesťnedelie a nevera
Fetsival Prix Bohemia Radio mimo svoj hlavný súťažný program priniesol aj námětovú laboratoř. Pitching rozhlasových nápadov, najmä zo strany študentstva, prebehol 22. októbra v Konvikte. Nádherné barokové umenie Kapli Božího těla krásne dopĺňalo nápady mladých ľudí modernej doby. Sprevádzaní slovom Petra Gojdy sme sa stretli s ôsmimi kreatívnymi osobnosťami, ktoré sa nebáli vyjsť s kožou na trh a predniesli svoj námet odborníkom, ale aj zvedavej verejnosti.
Napriek tomu, že istá forma stresu visela vo vzduchu, tak predsa len vyhrávala pohodová atmosféra. Pred začiatkom programu boli všetci verne nastúpení pred kaplnkou, bola počuť vrava.
Okrem vôni kávy, bolo cítiť aj akési napätie. Siedmych ľudí čakal trojminútový monológ a následne päť minút, kde smerovali otázky z publika, pričom najviac sa, celkom prirodzene, pýtali odborníci z rozhlasovej brandže. K daným námetom sa vyjadroval napríklad: Jakub Horáček a Martina Pouchlá z tvůrčí skupiny Dokument, Zuzana Sikačová z tvůrčí skupiny Literatura, drama a zábava, Alena Blažejovská z tvůrčí skupiny Drama a literatura alebo Michaela Sladká z Rádia Wave.
Čtěte také
Na dataprojektore sme sledovali utekajúci čas stopiek a nechávali sme sa ponoriť do pútevej, kvalitne pripravenej reči účastníkov.
Hneď na začiatku námětové laboratoře bola spustená garážová nahrávka Georga Harrisona. Možno aj to vytvorilo akýsi pocit priateľskosti, ktorý v priestore prúdil, aj napriek business talku. Moderátor a dramaturg zo stanice Vltava Petr Gojda už v úvodnom príhovore upozornil na fakt, že dva nápady z minuloročnej laboratoře dostali príležitosť na realizáciu. Tým určite motivoval aj tohtoročných účastníkov.
Aké nápady priniesli študenti?
Ako prvá sa predstavila Alžběta Kadlecová, študentka Karlovej Univerzity, ktorá prezentovala pitch pod názvom Alfa anebo sigma. Kadlecová svojím energickým prejavom v nás zanechala úžas, profesionálne pripravená s do bodky vymysleným plánom.
Čtěte také
Jej zámerom je vzdelávať dospievajúcich chlapcov, ukázať im pozitívne mužské vzory, aby sa nemuseli inšpirovať práve „hypermaskulínnymi“ mužmi, ktorí sa prejavujú nekončiacou misogýniou, homofóbiou a častokrát aj xenofóbiou a rasizmom. Mužmi, ktorí strácajú predstavu o tom, čo znamená maskulinita v pravom zmysle slova. Jej dokument obnáša inscenáciu detských hercov, reportáže, rozhovory s odborníkmi, ale aj ankety na ulici, čo si muži predstavujú pod pojmom správny muž a či ženy stoja o muža, ktorý počúva rady „alfasamcov“ na internete.
Ľudmila Borzová, študentka Masarykovej Univerzity, priniesla ďalší aktuálny nápad, ktorý rezonuje v súdobej spoločnosti, téma klubovej kultúry. „Chcela by som sa zamerať na to, ako prežívame hudbu, na úpadok klubov, ale aj na to, či klub dokáže vytvoriť nejakú komunitu. Čo znamená patriť do klubu? Čo znamená byť určitou subkultúrou? Ťahá nás tá estetika alebo ľudia?“ hovorí o nápade s pracovným názvom Poslední rozjezd.
Čtěte také
Chce rozmýšľať o klubovej kultúre ako o istom druhu rituálu, no aj performancie. To ale nebol jediný nápad, ktorý išiel so strany Borzovej, spolu so svojou kolegyňou Eliškou Kubečkovou študentkou z JAMU, odprezentovali aj neobvyklý nápad na podcast o živote horníkov v Karvinej, o ich komunite a o tom, aký má na Karvinsko dopad zrušenie dolu.
Adam Vlach z Univerzity Palackého pre zmenu odprezentoval literárny námet: „Okruh povinného čítania sa za posledné polstoročie zmenil len minimálne, má to samozrejme, svoje opodstatnenie. Svet sa, ale od tej doby zmenil, čoraz častejšie sa stretávame s kultúrami, čo sú od nás vzdialené. Môj námet vyzýva k ceste za literárnym kanónom iných národov. Ide mi o predstavenie pilierov vzdialených kultúr a hľadania univerzálnych myšlienok.“ Vlach verí, že učiť sa o vzdialených kultúrach môže byť aj prevenciou strachu a nenávisti.
Čtěte také
S dvoma účastníčkami sa mi podarilo spraviť krátky rozhovor, ktorý je priložený k článku. Jedna z nich Anna Boulerová, študentka Karlovej Univerzity, predstavovala program Medicína: „Mojím cieľom je zachytiť české zdravotníctvo v takom stave, v akom sa aktuálne nachádza. Napríklad aké je to zháňať doktora v okrajových častiach krajiny, nielen ako pacient, ale aj ako zamestnávateľ.“
Poslednou študentskou téma bola Nevěřit anebo ano, dokument od Katěřiny Švígrovej, ktorá sa chce predovšetkým zamerať na medziľudké vzťahy mladých ľudí a zistiť ako majú nastavené hranice, čo za neveru považujú a čo už nie. Tému nevery chce spracovať z oboch strán – podvádzajúcich aj podvedených. Zároveň má v pláne vyjadriť sa k problematike romantizovania nevery v popkultúre.
Materské témy z odlišného spektra
Do prezentujúcej skupiny sa dostala aj rozhlasová hra, absolventka FAMU, Univerzity Karlovej a mamina troch detí Michaela Knáblová, nám odprezentovala fascinujúco znejúcu čiernu komédiu Šestinedělí, kde hlavná hrdinka Alice bola pokojná, vždy obetavá a úslužná žena, ktorá za žiadnych okolností nevedela povedať nie. V priebehu šesťnedelia však má až priam krvilačné myšlienky, mení sa na niekoho, čo má podrezaný jazyk a konečne sa naučí, kde sú jej hranice. „Hovorí sa, že najnebezpečnejšia je samica s mláďatami. Ako nebezpečná dokáže byť až Alice?“
Nikol Nováková, ktorá pôsobí ako scenáristka rozhlasových programov, predstavila Její fragmenty. Jedná sa o dokument, ktorý sa pohybuje na pomedzí reality a fikcie. Spracováva príbeh chlapca, ktorého mama desať rokov dozadu spáchala samovraždu. On až teraz objavil jej denníky, ktoré znova spustili proces trúchlenia, ale aj snahy o porozumenie.
Po bohatom zážitku si pak prezentujúci si medzi sebou vymieňali kontakty a viedli neformálne rozhovory s odborníkmi. A ja som si na slovíčko ukradla Petra Gojdu, celé znenie rozhovoru je pripnuté k článku. „Myslím si, že keď to niekto skutočne chce robiť, má motiváciu pre konkrétnu vec, dokáže to rozpísať a roztočiť, tak nevidím dôvod, prečo by sa to potom nevysielalo,“ zneli slová moderátora akcie.
Autorka je studentkou žurnalistiky na Univerzitě Palackého.
